8.7.2008, Hviezdny Čas 8:58
Po počiatočných ťažkostiach spojených predovšetkým s tým, ako naložiť všetko potrebné do auta tak aby sa tam vošiel ešte aj nejaký člen kapely konečne o 8:58 zaznie pokyn k odchodu. Síce s hodinovým meškaním oproti nášmu pôvodnému plánu, ale našťastie máme nejakú časovú rezervu, takže sa v podstate nič nedeje. Všetci v dobrej nálade avšak v tichu, ktoré prerušujú len zvučné tóny Georga Michaela ozývajúce sa z rádia vyrážame
8.7.2008, Hviezdny Čas 9:16
„Hrá nám Mischa, počúvame Zábavné rádio (Fun Radio). Cesta je naplánovaná a mne sa chce cikať a asi aj kakať. Predpokladaná trasa bude Viedeň, Klagenfurt, ... Mischa spieva otrasne!!!Prvý list je zapísaný, nepíšem až do Bratislavy" (Dubák)
8.7.2008, Hviezdny čas 11:10
Rýchlosťou svetla a čo je najdôležitejšie, bez problémov sa ocitáme v našom hlavnom meste. Podľa nášho skromného národného cítenia ja krásne byť v hlavnom meste aspoň raz za život. Cestou sme sa zastavili ešte v nemenovanom nákupnom centre „letec" aby sme doplnili čerstvé zásoby pečiva, dali si v podzemnej garáži rýchle raňajky a o 11:53 obohatený pocitom národnej hrdosti ktorý v nás vyvolala návšteva hlavného mesta, ktoré je plné jebnutých ľudí vyrážame smerom na Rakúsko!
8.7.2008, Hviezdny čas 12:27
Nastavujeme vzácnu kozmickú techniku (satelitnú navigáciu) a pomocou nej sa snáď dopravíme do cieľa. Padlo pri tom veľa nadávok a iných ostrých slov, ale i napriek tomu sme to zvládli!
8.7.2008, Hviezdny čas 12:29
Konečne RAKÚSKO!!!Kozmická technológia funguje ako má a my sme úspešne prekročili hranice. Všade naokolo sú veterné mlyny a my skôr nadobúdame pocit, že sme v Holandsku. J Avšak už na prvom odpočívadle sme boli vyvedený z omylu, pretože odvšadiaľ počuť zvučnú švábštinu. Tak nejak sme si všetci uvedomili, že materskú reč nebudeme počuť najbližších 10 dní a bol to teda skutočne veľmi zvláštny pocit. Cesta ubiehala rýchlo a i vďaka Rakúskym diaľniciam, ktoré sú skoro dokonalé sme rútili priemernou rýchlosťou 110 km/h smerom na Taliansko...
8.7.2008, Hviezdny čas 18:22
Taliansko. Pizza a špagety sa na nás valia z každej strany...škoda len, že sme akosi prestali rozumieť vesmírnej technike. Nevadí! I napriek tomu stále pokračujeme správnym (teda aspoň veríme, že správnym) smerom.
„Do riti aj s poplatkami!!!Nerozumiem tej vyjebanej Taliančine!!!" (Faydoe)
8.7.2008, Hviezdny čas 18:54
Zugliano či čo... Sme mierne poblúdený niekde okolo Udine. Inak povedané stratili sme sa!!!
8.7.2008, Hviezdny čas 19:14
Stále skurvené Udine! Náš odvážny nápad vyhnúť sa diaľničným poplatkom tým, že ďalej budeme pokračovať vedľajšími cestami stroskotal hneď pri prvom pokuse odbočiť z diaľnice...
8.7.2008, Hviezdny čas 21:01
„Sme niekde okolo Padova. Padla na mňa únava, veď po 10 a pol hodinách za volantom sa ani nečudujem. Volantu sa chopil Dubák a my pokračujeme stále smerom Francúzsko. Pomaly ale isto toho začínam mať plné zuby a už sa teším na teplú stravu a hlavne aspoň nejakú posteľ! Nálada v aute je na bode mrazu. Temné chmáry zakalili obyčajne veselé mysle mladých junákov a Peťa. Vidina dlhej cesty uštedrila facku našej čipernosti a slovné spojenie ALT STATIONE sa stáva postrachom našej cesty...Treba mi cikať. Tour dostáva nový názov. Plné gule a mŕtve deti France tour 2008." (Faydoe a Dubák)
8.7.2008, Hviezdny čas 21:09
„Pera sa chopil zo zadného sedadla Lukáš. Sme asi tak dve hodiny pred Milánom a v aute padlo pár pozitívnych viet o našej ceste. Ideme po diaľnici na ktorej by ste zákruty spočítali na prstoch jednej ruky. Jura trpezlivo čakajú RedBully po ktorých prevezme opäť volant do svojich rúk. Keďže mi začína stav nevoľnosti, odkladám písacie potreby na dobu neurčitú." (Lukáš)
9.7.2008, Hviezdny čas 1:33
ALT STATIONE sa stáva našim obľúbeným pojmom...škoda len, že tak zriedkavým. Kruhové objazdy sa stávajú synonymom nervozity ktorá vládne nocou.
„Dubák a Juro nadávajú na Talianov!!! Neoznačené obchádzky, stratená diaľnica a odporný hlas chlapa z GPSka. Jednoducho Taliansko. Hľadá sa Turín! GPSko po ďalšom nedorozumení Juro skoro vyhadzuje von oknom! Prekliata technika. Bolí ma riť a idem asi spať..." (Peťo)
Dali sme si pauzu a po krátkej prechádzke nejakým mestečkom, niekoľkých cigaretách opäť sadáme do auta a mierime smerom na autostrádu...už aby sme boli preč z Talianska!
9.7.2008, Hviezdny čas 3:45
FRANCÚZSKO!!! Konečne. Prešli sme nejakým alpským priechodom za absolútnej tmy a len silný vietor sa pohrával s celým autom. Ale i napriek tomu to bol úžasný pocit byť konečne preč z Talianska. Myslím, že všetkým odľahlo. Avšak pred nami bola ešte niekoľko hodinová cesta do Tolouse...
9.7.2008, Hviezdny čas 10:59
Túlame sa po čarokrásnom vnútrozemí , ktoré je úžasné. Žiaľ nikto z nás to nedokáže oceniť pretože únava si začína vyberať svoju krutú daň. Snažíme sa nadviazať prvý kontakt s našim promotérom avšak nedvíha nám. Dúfame, že sa neobjavia nejaké komplikácie a neostaneme trčať niekde v Tolouse. A predovšetkým sa všetci tešíme, že si konečne budeme môcť oddýchnuť po náročnej ceste.
9.7.2008, Hviezdny čas 12:12
111km od Tolouse J
9.7.2008, Hviezdny čas 13:28
Posledné blúdenie po Tolouse a konečne sme v cieli!!!Viva la France!!! J
9.7.2008, Hviezdny čas 17:56
Po príjemných chvíľach strávených Romainovom byte (náš promotér a tiež spevák kapely Charly Fiasco), kde sme si konečne mohli dať sprchu a hlavne niečo teplé do žalúdka. Po krátkom oddychu sa presúvame do klubu a začíname byť plný očakávaní čo nás to vlastne čaká. Budeme dosť podnetní, úspešní? Fakt nikto z nás netuší, ale čo keď sme už tu. Nebudeme nad tým filozofovať a jednoducho ukážeme čo je v nás...
Na naše prekvapenie sa ocitáme vo vilovej štvrti ktorá je zasadená do veľmi príjemného prostredia. Až sa nám nechce veriť, že tu niekde sa môže konať punk – rocková show J Dozvedáme sa, že klub bol len pred pár mesiacmi zlegalizovaný...hmm...zaujímavé.
„Vchádzame do klubu. Vyzerá to ako malý útulný domček, okolo ktorého sa nachádza záhrada a celkovo pôsobí toto prostredie veľmi príjemne. Avšak zdanie klame. Po vstupe zisťujeme, že bystrický Irish Pub je oproti tomuto skutočný luxus. Nikde žiadne steny a na tých ktoré ostali nie je jediné miesto na ktoré by sa nebolo niekto snažil niečo nasprejovať. Ale i napriek tomu je atmosféra veľmi príjemná vďaka úžasným ľudom ktorí sú všade okolo nás..."(Lukáš)
Po zoznámení sa s domácimi kapelami a domnelým miestom koncertovania nás však hostitelia vedú po temnom schodišti do ešte temnejšej pivnice. Napätie stúpa všetci začíname mať pocit, či toto všetko nebola len zámienka ako nás sem dostať a rýchlo zarobiť na našich orgánoch...Zrazu sa však zažalo svetlo a pred nami sa nachádza koncertná sála (alebo lepšie povedané sálička?). Pódium je poskladané z dverí, všetky steny pokryté pokusmi o grafity. Proste totálny underground! Na naše veľké prekvapenie ale malo toto miesto skutočné skvelú akustiku. Coleseum by závidelo. J
9.7.2008, Hviezdny čas 19:23
Na scénu nastupujú dve domáce kapelky, ktoré zahrievajú publikum zatiaľ čo my sa venujeme ochutnávaniu špecialít miestnej kuchyne a piva! J
9.7.2008, Hviezdny čas 22:07
Na scénu sa dostávame konečne my! Spúšťame na Francúzov našu show, ale s výkonom nie sme až tak spokojní. Zahrali sme to síce dobre, ale viac ako 27 hodinová cesta poznačila náš výkon. Odozvy boli i napriek tomu kladné a tak pridávame ešte jeden prídavok. Po koncerte máme už len jediný cieľ. Rýchlo sa pobaliť, ponosiť veci do auta a ísť konečne spať...a tak sa aj stalo.
10.7.2008, Hviezdny čas 10:42
Prebudili sme sa do krásneho Francúzskeho rána. Ruch z ulice nás postupne prebral z driemot a čakal nás vcelku pohodový deň nakoľko show v Nice nám odpadla a my sme sa mohli venovať prehliadke mesta a spoznávaniu Francúzska. S Romainom a Vincom sa túlame po Tolouse, spoznávame miestne pamiatky, zvyky a miestny jazyk (tu as de beau nischon = máš pekné kozy!). Mali ste vidieť výraz tej dlhonohej francúzsky keď toto započula J
10.07.2008, Hviezdny čas 20:38
Večer sme strávili návštevami rôznych klubov, ochutnávaním miestnych pív (ktoré za veľa nestáli) a taktiež sme ochutnali aj miestu alkoholovú špecialitou, ktorá sa volá Ricardo. Chutilo to asi ako hašlerkový likér. Proste jedným slovom humus!
11.07.2008, Hviezdny čas 9:18
Včerajšia noc bola poriadne divoká a tak aj ráno patrilo k tým horším. Ricardo zanechalo stopy hlavne na Jurovi. Ale i napriek tomu to hrdinsky zvládol. Pomaly sme sa pobalili, nahádzali veci do auta, rozlúčili sa a vyrazili smerom na Cabrespine!
12.07.2008, Hviezdny čas 11:10
Prebudili sme sa do ďalšieho krásneho rána v nádhernej horskej dedinke Cabrespine. Cabrespine je skutočne typická malá horská dedinka s jednou hlavnou cestou a množstvom maličkých uličiek ktoré sú také úzke, že auto tu jednoducho nemá šancu. Počet obyvateľov odhadujeme asi tak na 300 kusov, ale i napriek tomu sa tu každoročne organizuje festival a zídu sa tu ľudia z blízkeho, ale aj širokého okolia.
Vráťme sa ale ešte k včerajšiemu koncertu. Po príchode nás čakalo prvé prekvapenie v podobe haly, ktorú tu mali. Nuž darmo, fondy EU a trošku chcenia a máte perfektnú halu na koncerty a iné spoločenské udalosti aj v takej prdeli ako je Cabrespine!(kiež by to tak bolo aj u nás doma). Keďže sme prišli pomerne skoro, čas sme si krátili prieskumom okolia a sladkým nič nerobením. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sme sa vrátili znova pred halu. Naše publikum sa začali pomaly zgrupovať a nás zalieval pot. Všade okolo nás boli punkáči a squateri na akých sme zvyknutý spred našich obchodných domov. Veľmi rýchlo sme preto popratali veci do backstagu, zamkli auto a tvárili sa, že my nič. Obavy narastali, pretože vieme z domácich akcií ako punkáči reagujú na anglické texty a mierne odlišnú hudbu...no čo už, snáď to prežijeme v zdraví.
Pred show sme ešte dostali úžasnú večeru od „Kuchára z Marseille" ktorého meno si však už nik nepamätá a zoznámili sa s Pascalom, u ktorého sme mali spať. Opäť sa nám potvrdilo, že ľudia tu vo Francúzsku sú úžasný a atmosféra tu bola vďaka nim opäť veľmi príjemná až človek nadobúdal pocit, že je skôr v rodinnom kruhu.
Samotný koncert bol úžasný. Ľudia i napriek našim obavám boli úžasní, bavili sa a my sme sa im zato odvďačili perfektným výkonom a najlepšou show akú sme kedy urobili (spojenú aj s efektnými prvkami, ako napríklad keď si Lukáš rozťal na strune prst a na konci koncertu mal komplet celú gitaru od krvi, našťastie už bol otupený alkoholom, tak si to poriadne ani nevšimol J). Po koncerte sa predal kopec cdčiek, tričiek a zo všetkých strán sme počúvali slová chváli na náš výkon. Bolo to jednoducho niečo neskutočné a takto nejako si to predstavujeme pod pojmom perfektný koncert!
Nuž ale dosť bolo ale retrospektívy, je čas opäť raz zbaliť si veci a vyraziť smerom na Marseille!
12.7.2008, Hviezdny čas 18:06
„Prichádzame do Marseille, alebo skôr do Žiaru nad Morom?! Mesto pôsobí viac ako kozmopolitné. Po absolvovaní viac ako stovky kruhových objazdov nás mesto šokuje svojim bordelom, špinou a smradom. Ľudia sú tu nejaký divný, odporný, no proste nám nesedia. Žiar nad Morom nás dostihol nepripravených. Toto sme teda fakt nečakali..." (Dubák)
Do Marseille sme dorazili síce s hodinovým meškaním, ale aspoň nemusíme tráviť toľko času v tomto meste. Skutočne sme čakali niečo úplne iné. Kde sa podelo to krásne Francúzsko na ktoré sme boli zvyknutý z Tolouse, alebo Cabrespine?
„Stretávame sa s kapelami. No hrôza! Zlatí punkáči z Cabrespine. Vekový priemer okolo 19 rokov, ale po anglicky z nich nevedel nikto ani len zaťať. Teda až na jednu výnimku. A tak sme sa stali závislý od chalan s čudným három, ktorý aspoň sem-tam chápe čo to vlastne chceme. Plán je jasný. Odohrať a čím skôr vypadnúť preč." (Faydoe)
12.7.2008, Hviezdny čas 20:14
Po koncerte ktorý bol aj vzhľadom na publikum jeden z tých vlažnejších sme pobalili veci a všetci okrem Faydoea (ktorý schytal elektrický kopanec od mikrofónu) zamierili smerom k baru, aby sme mali aspoň nejaký pekný zážitok z Marseille. Tu sa dozvedáme, že akosi sa nepodarilo nášmu promtérovi zohnať ubytovanie na túto noc, ale dáva nám lákavú ponuku prenocovať v klube, ktorú však razantne odmietame. Veď mi si niečo nájdeme... Ale i napriek všetkému sa tu stretávame aj s príjemnejšou časťou Marseille. Z vyhadzovača sa vykľul jeden príjemný a vzdelaný človek, ktorý nás zasvätil do miestnych reálií. Vedeli ste o tom, že postávať po deviatej na ulici je najlepšia cesta ako skončiť na polícii? Ani my nie.
12.7.2008, Hviezdny čas 22:51
„Popíjame miestne pivko, ktoré má svoju osobitú chuť, ale inak je celkom chutné, keď zrazu začujeme spoza nášho chrbta otázku: „Daš si pivó?". S údivom sa otáčame na asi 60 ročného pána z ktorého sa vykľuje brat Slovan! Aby som bol presný bol to Max z Poľska. Ten svet je fakt malý. Pozýva nás na pivo a od radosti, alebo skôr opitosti dáva Peťovi 100 Euro. Zázrak... J Medzitým prichádza za mnou vyhadzovač a ukazuje mi dve miestne dievčatá ktoré ma túžia spoznať. Slušne ďakujem a ponuku na flirt odmietam. Láska je láska a tú svoju si nedám..." (Dubák)
Poznámka: tie dve miestne baby mali asi tak maximálne 15 a ani v stave veľkej opitosti sa nedali považovať za pekné :DDDDD (Faydoe)
13.7.2008, Hviezdny čas 00:41
Lukáš zažíva vrchol svojich alkoholických excesov a s úsmevom dopíja už svoje 9 pivo a určite nie posledné tento večer. Je čas zbaliť sa a opustiť toto mesto. Raz sa doň určite vrátime a dáme mu šancu poopraviť si našu mienku o ňom .
13.7.2008, Hviezdny čas 1:25
S úľavou konečne opúšťame Marseille. Raz sa do tohto mesta ešte určite vrátime, ale tak skoro to isto nebude. Všetkým nám padol veľký kameň zo srdca a pokračujeme kľukatými cestičkami smerom na Toloun. V dobrej nálade nám cesta ubieha jedna radosť. Únava nás však začína pomaly ale isto premáhať a každému z nás začína vŕtať hlavou, kde túto noc zložíme svoje hlavy. Po zhodnotení našej finančnej situácie, počasia a iných aspektov sme sa spoločne rozhodli, že odstavíme na najbližšom parkovisku a vyspíme sa tam.
„12 kilometrov pred Toloun odbáčame na parkovisko, vyhadzujeme z auta spacáky a tvrdo zaspávame ležiac na asfalte. Nasledujúci deň sa prebúdzame do krásneho rana. Noc bola vtipná. Okolo chodiaci miestny obyvatelia jednoducho neverili vlastným očiam, ale našťastie to vždy brali s humorom a úsmevom na perách. Darmo, život kapely na tour je fakt ťažký. J " (Faydoe)
13.7.2008, Hviezdny čas 08:00
Ranná hygiena prebehla veľmi rýchlo. Každý len opláchol zvyškami minerálky, prebehol zuby kefkou a ani sme sa nenazdali a už sme opäť ukrajovali z cesty do Toloun hnaný vidinou sprchy, teplého jedla a hlavne mäkkej postele.
13.7.2008, Hviezdny čas 09:53
Toloun! Konečne. Na GPSku nastavujeme požadovanú adresu a plný energie sa púšťame spletitou sieťou ulíc a uličiek. Po viac ako hodine neúspešného pátrania zisťujeme, že máme s najväčšou pravdepodobnosťou zlú adresu. Krivé pohľady smerujú na zadné sedadlá odkiaľ nesmelo vykúka Lukáš, ktorý mal na starosti adresy. Čo už, veď stáva sa. Našťastie sa nám opäť potvrdilo, že dobrý ľudia stále existujú a ujíma sa nás dvojica motorkárov, ktorý nás bezpečne doviedli pred hotel Formula 1.
13.7.2008, Hviezdny čas 11:12
Ako sa hovorí, keď ti ide, tak ti ide. V Hoteli je všetko obsadené. Plný zúfalstva kontaktujeme Nicka (nášho promotéra) a čakáme čo sa bude diať.
13.7.2008, Hviezdny čas 13:24
Stále čakáme. Nicko síce povedal, že si dá sprchu a príde po nás, ale tak 2 hodiny je už asi dostatočný čas na sprchu pre celé futbalové mužstvo. No nič, čakáme ďalej.
13.7.2008, Hviezdny čas 13:56
„Zúfalstvo nadobúda formu šialenstva...Zo spacákov sme si vytvorili pred autom dom so záhradou, kuchyňou, veľkou kúpeľňou a terasou z ktorej máme výhľad na západ slnka. Sme hladný, smrdíme a z každej strany sa na nás rútia cikády. Napriek všetkým negatívam vnímame pozitívne body. More, palmy. Zaviedla sa nová nadávka: ČIPIPO!" (Mystery Of 19th October)
13.7.2008, Hviezdny čas 14:03
Našou jedinou zábavkou sa stávajú preteky prázdnych plechoviek ktoré púšťame po parkovisku.
13.7.2008, Hviezdny čas 14:09
„Dochádza k nešťastiu!!! Plechovka zomrela!!! Vrah je neznámy, ušiel z miesta činu. Chvála bohu, že Red Bull je doma a Pivo v robote, lebo neviem ako by to znášali. Bože, kto im to povie?!" (Dubák)
13.7.2008, Hviezdny čas 14:32
„Stále pod palmami. Už viac ako tri hodiny ležíme na chodníku a zažívame palmové opojenie. Smútime za plechovkou. Red Bull to nezvládol a spáchal samovraždu ... naposledy bol videný, ako stojí pred kanálom. Pivo je stále v robote a o ničom nevie. Juro dostal úžasný nápad ... rozhodol sa šúpať palmu. Chýba mi Paťka." (Dubák)
14.7.2008, Hviezdny čas 00:52
„Niečo pred tretou prišla konečne naša záchrana. Nicko! Vytrhol nás z pazúrov zúfalstva a lámavou angličtinou sa nám ospravedlňoval, že nás nejak nepochopil a myslel si, že tu ešte nie sme! Chvalabohu oplatilo sa čakať. Nicko nás zaviedol do iného hotela, kde sme sa ubytovali a každý z nás so dal sprchu. Úžasný pocit. Len na tour si človek začne vážiť veci ako napríklad teplé jedlo aspoň raz denne, sprcha, mäkká posteľ. Ja osobne som v kúpeľni strávil viac ako pol hodiny!!! Dávame si výživné vyfóniky a len tak sa povaľujeme v posteli. Okolo 18tej po nás prišiel Nicko a my sa presúvame do klubu. Príjemný, štýlovo zariadený klub niekde na periférii mesta. Musíme uznať, že na francúzske pomery veľmi luxusný podnik. Okrem nás sa predstavili dve domáce kapelky. Zvuk bol na dobrej úrovni, škoda len, že publikum bolo nejaké vlažné. I napriek tomu sme ale podali dobrý výkon, ktorý nás ale stál naše posledné sily. Po koncerte úplne unavený ešte hádžeme do seba pár drinkov, porobíme pár fotiek a vyčerpaný sa presúvame opäť na hotel, kde si každý dáva sprchu a vyčerpaný zaspávame."
P.S. 1 – Toloun je krásne mesto plné paliem, hotelov a historických pamiatok, škoda len, že nemáme viac času ...
P.S. 2 – Chýba mi Domča, rodina a domov. (Peťo)
14.7.2008, Hviezdny čas 9:14
Pred nami deň voľna, ktorý si ale nijak neužijeme nakoľko nás čaká celodenný presun do Chartres. Juro jazdí ako Fittipaldi!
14.7.2008, Hviezdny čas 13:51
Pustili sme sa do náruživej lesnícko – agrárnej rozpravy na tému výsadby ihličnatých stromov na úbočí francúzskej vysočiny. Táto rozprava je výsledkom viac ako 5 hodinového nudenia sa v aute.
14.7.2008, Hviezdny čas 17:37
Nachádzame sa 249 km od Charters. Na Matúšovú otázku: „Prečo tu majú biele kravy?" Juro odpovedá: „Lebo sú vyťahané od slnka..."
14.7.2008, Hviezdny čas 20:51
Chartres! Stretávame sa s Kenom a Oliverom z kapelky Fart Air Tone s ktorými sme pôvodne mali hrať, žiaľ aj tento koncert sa musel zrušiť. Ale Ken bol taký úžasný a milý, že nám dovolil u neho aspoň prespať. Chalani nás zobrali na kebab a pomaly sme sa túlali uličkami tohto krásneho mesta. Nakoľko bol 14 júl, jeden z najväčších sviatkov vo Francúzsku, chalani nás večer naložili do áut a vyviezli na kopec nad mesto, kde bolo podľa nášho skromného odhadu asi 150 tisíc ľudí a tu sme sa stali svedkami veľkolepého predstavenia v podobe ohňostroja. Úžasnú atmosféru celého tohto predstavenia dotvárala hudba a ako celok to pôsobilo veľmi efektne. Skutočne to bol zážitok, ktorý stál zato. Ken nám večer ešte našiel presne miesto kde sme mali na druhý deň hrať, dal nám presné inštrukcie ako sa máme pohybovať po Paríži a s vidinou zajtrajška sme pomaly zaspali.
15.7.2008, Hviezdny čas 08:00
Ken bol neoblomný a tak ako sme si želali nás o ôsmej nekompromisne zobudil. Myslím si, že v tomto momente mal každý chuť ho zabiť. Po rýchlych raňajkách a sprche sme sa rozlúčili a vyrazili smerom na Paríž.
15.7.2008, Hviezdny čas 10:23
Paríž. Už asi 40 minút trčíme v zápche! Ale čo narobíme ... Paríž je proste Paríž. Juro vynervovaný za volantom nadáva a snaží sa ako správny Slovák nedať sa!
15.7.2008, Hviezdny čas 11:43
Podarilo sa nám nájsť podzemnú garáž, kde nechávame auto a po vlastných vyrážame za pamiatkami. Metrom sa presúvame pod Eifelovu vežu, odkiaľ každý z nás telefonuje všetkým svojim blízkym robíme spoločné fotky a vychutnáme si toto naše malé víťazstvo. Byť tu s kapelou ktorú každý z nás nadovšetko miluje je proste úžasné.
15.7.2008, Hviezdny čas 12:31
Víťazný oblúk a Champs Elysees sme si taktiež nemohli nechať ujsť a tak sa túlame Parížom a obdivujeme atmosféru tohto mesta. Je to proste úžasné. Nakoľko sa nám ale začína krátiť čas a tiež si musíme nechať nejaké sily na večer, presúvame sa zas metrom do podzemnej garáže a snažíme sa skontaktovať s promotérom.
15.7.2008, Hviezdny čas 16:05
Na tretí pokus sa nám podarilo spojiť s Cyrilom (promotér) a my sa presúvame do klubu. Opäť raz jeden z tých, kde by ste asi dlho rozmýšľali či vôbec ísť dnu, alebo nie. I napriek tomu sa ale ocitáme medzi príjemnými ľuďmi a v dobrej atmosfére sa zapájame do debát, sondujeme ako sa ľudia dozvedeli o koncerte, kvôli komu prišli a s údivom zisťujeme, že sme Francúzov zaujali, pretože niektorí tu boli na odporúčanie svojich kamarátov, ktorý nás videli v iných mestách. Úžasné!
15.7.2008, Hviezdny čas 20:13
Prišiel nás čas. Koncertná miestnosť bola zaplnená a tak sme vyliezli na pódium a pustili sa do toho. Ľudia boli skvelí. Bavili sa a celý koncert všetko šlapalo presne ako má. Prvý krát sme boli svedkami poga, ktoré inak Francúzi nepoznajú a aj toto nás vyburcovalo k super výkonu. Myslím, že sme urobili proste dojem a Francúzi na nás tak skoro nezabudnú. Po koncerte sme opäť popredávali niekoľko tričiek, cdčiek, rozdali pár podpisov (špeciálne si spomínam na mladého nesmelého černocha, ktorý sa volal Ken a lámanou angličtinou hovoril ako veľmi sme sa mu páčili, aká úžasná je naša hudba a to bol jeden zo silných okamihov, kedy si človek uvedomí, že to čo robí má zmysel!) pobalili sa a vyrazili smerom domov.
16.7.2008, Hviezdny čas 03:11
„Do piče aj s Francúzskymi diaľnicami. Sú drahé a ešte k tomu zajebané! Dostávame defekt, ktorý spôsobil kus plechu na ceste. Francúzsko nás nechce pustiť zo svojich osídiel a začíname sa báť vážnejšej závady." (Dubák)
16.7.2008, Hviezdny čas 03:30
„Ležím pod autom, kryt motora je na franforce rozbitý. Pomocou lepiacej pásky to ako tak opravujeme a pokračujeme smerom na Nemecko." (Dubák)
16.7.2008, Hviezdny čas 4:48
Opúšťame Francúzsko. S nostalgiou sa obzeráme a v tichu spomíname na tých niekoľko dní strávených v tejto krajine. Na všetkých úžasných ľudí ktorých sme stretli, na krásne miesta ktoré sme navštívili, na neopakovateľné zážitky ktoré navždy ostanú v nás. Veríme, že sa nám ešte niekedy podarí sa tam vrátiť.
16.7.2008, Hviezdny čas 11:36
Česká republika! Je úžasné vedieť, že sa opäť nachádzame v krajine kde môžeme používať svoj materinský jazyk a kde sa predsa len cítime skoro ako doma.
16.7.2008, Hviezdny čas 15:46
Dorazili sme do Hradca Králové. Miesto nášho posledného koncertu v rámci tour. Ubytovali sme sa u Jurovej tety, ktorá tu už niekoľko rokov žije a pracuje. Okamžite sa strhol boj o sprchu, ale autoritatívnym určením poradia sa to rýchlo vyriešilo. Konečne varené jedlo a hlavne večer dobré České pivo!
17.7.2008, Hviezdny čas 13:48
Po výdatnom spánku sme sa najedli, každý si dal sprchu a vyrazili sme na miestne letisko, kde sa odohrával festival Happy Days. Po vstupe do areálu nás zarazila akási dezorientovanosť usporiadateľov, ktorý nás nevedeli ani len navigovať k nášmu stagu. Nakoniec sa nám ho ale podarilo nájsť, ale tu nás čakalo ďalšie prekvapenie. Hodinu pred začiatkom sa stage ešte len staval a my sme neveriacky krútili hlavami. Ale tak čo narobíme. Kúsok sme sa poflákali po areáli, dali si pivko a zhruba okolo piatej zahrali. Ľudí bolo málo, ale i tak sme si koncert užili. Zahraté to síce nebolo veľmi dobre, ale tak nie každý koncert nemôže byť úžasný! Po koncerte sme sadli na pivko s Kvakom, ktorého sme konečne spoznali aj osobne a zhruba po hodine sa zas presunuli do Hradca.
17.7.2008, Hviezdny čas 20:32
Po večeri a sprcheJ sme nahádzali veci do auta a vyrazili smerom domov!
18.7.2008, Hviezdny čas 00:34
Hranice SR!!!
18.7.2008, Hviezdny čas 2:48
Konečne doma... J