 |
Current mood:  indescribable
L'association Otodidakt a organisé récemment une après-midi débat sur l'histoire de la Guadeloupe et plus largement des Antilles sous l'occupation: An tan Sorin.
Invitée à déclamer un texte inspiré par ce thème, je le mets aujourd'hui en ligne pour ceux qui étaient présents à cette rencontre et souhaitaient lire le poème et bien entendu pour tous les autres que le sujet intéressent. Bientôt une version sonore sur mon myspace music. En attendant, bonne lecture!
Jak Makak Zikak Bannan jônn A dividand mori salé Friyapen
Tim Tim ! Bwa sèch Senk ka pôté kat a la machinn trant dé !? Pa ni manjé! La djè pété. La dévènn débatjé Lè tout bal fini vyolon pa ka di ak Lan mizè ka ganmé. Zigizinn plakatak Lan mori ki té ni lè té ni lan monné ! Atjèlman sa ki ni ? Débrouya san péché
Sorin ek Robè adan mèm bato-a Yo pa ni gouvèrnay. La Frans tonbé léta Yo kwè yo ka mennen ? Sèl mèt a bô ? Non'y sé Pétain Lanmiral mété gôl-li a lanvè. Pèd chimen'y Pou'y pé sa lapidé'y Maréchal maré chyen'y Lèstomak nèg an ba plat pyé dézawa « Travail Famille Patrie » ? Ki mafoutiyésa ! Démokrasi fèmen zyé'y. Landômi pran fratèrnité Malè maré pyé libèté. I ka kriyé an mwé Egalité matjé anlè an fèy papyé finn pa pran lavôl. Garé dan van mové Toloman pa ni bôl
Jak Makak Zikak Bannan jônn A dividand mori salé Friyapen
Trop dlo Vichy ka ba gaz fout' ! A fôs mantjé néyé an lo nèg finn pa bout An disidans nanm nonm ka djoubaké Vréyé soufrans valsé. Alé pou pa viré ! Farinn Frans pa rivé pran kanno Sé manniôk an ba fèy lélé dan luil koko Anbargo sé Roosevelt. Kolabo sé wouspèl. Zwèl Konba'a pa té ta nou mè nou pran tjôk an djèl. Fyèl Dézèspwa mal papay pran dlo mousach pou lèt Gazolinn sé té kann… 1940…Pa mandé konnèt Ni viktim san vwa, bétjé o pouvwa…An tjè nou sé : Ré-zis-tans ! Sibzistans dan lendépandans. Konsyans ! An tjè nou sé : Nèg-zis-tans ! Panama nou tonbé soley la ka brilé Sa ki dèyè ranmasé li. Pôtéy ba lé zéné Pa éfasé sa yo matjé épi lank bwa kanpèch-la Pa oubliyé lézansèt mantjé néyé ba listwa Toujou mèm kanno-a. Lépôk-la ki chanjé Lanmè lanmizè gran sé pou aprann najé
Jak Makak Zikak Bannan jônn A dividand mori salé Friyapen
23:04
Powered by  | | English | | Albanian | | Arabic | | Bulgarian | | Catalan | | Chinese | | Croatian | | Czech | | Danish | | Dutch | | Estonian | | Filipino | | Finnish | | French | | Galician | | German | | Greek | | Hebrew | | Hindi | | Hungarian | | Indonesian | | Italian | | Japanese | | Korean | | Latvian | | Lithuanian | | Maltese | | Norwegian | | Polish | | Portuguese | | Romanian | | Russian | | Serbian | | Slovak | | Slovenian | | Spanish | | Swedish | | Thai | | Turkish | | Ukrainian | | Vietnamese |
|