MySpace

www.4am.sk

Lens-eyed man

Michal R.


Last Updated: 11/23/2009

Send Message
Instant Message
Email to a Friend
Subscribe
March 7, 2009 - Saturday 

Current mood:  awake
Category: Music







V poslednej recenzii som zakopol o skupiny ako Battle of Mice a Isis. V tejto recenzii tomu nebude inak. Spylacopa
je tiež pomerne novým a neznámym pojmom na hudobnej scéne. Ak sa však
pozrieme na jej zostavu, zistíme, že mená členov kapely fanúšikom
tvrdšej muziky nie sú až tak neznáme. Vokály má na svedomí Greg Puciato (The Dillinger Escape Plan) a Julie Christmas (Made Out of Babies / Battle of Mice), na basových linkách Jeff Caxide (Isis) a na gitare hraje John LaMacchia
(Candiria) , ktorý je zároveň považovaný za mozog celého projektu. Bicie na albume údajne obstaral človek menom Troy Young. (kozo)



Aj keď Spylacopa vydala album a vážnejšie začala fungovať až koncom
roku 2008 (presnejšie, album vydali v novembri), základný kameň bol
položený už v roku 2006 keď Jeff a Greg dali hlavy dokopy a napísali
prvé dve skladby ‘Haunting a Ghost’ a ‘Bloodletting’.

Celkovo toto EP obsahuje 5 skladieb v celkovej dĺžke 23 minút. Hneď
prvá skladba ‘Haunting a Ghost’ na poslucháča zaútočí v neúprosnom
tempe. Polámané rytmy bicích sa okamžite dostanú do krvi a dvihnú tep.
V plnom nasadení to rozbalí taktiež spevák Greg Puciato. Tempo a
napätie sklady sa uvoľní až pri prvom refréne, kde aj Greg dokáže,
prečo sa umiestnil na 37. mieste v rebríčku “The Greatest Frontman”
všetkých časov, ktorý vyhlásil Revolver Magazine v novembrovom vydaní
2007. V druhom songu ‘Bloodletting’ sa pre zmenu ohlási Julie Christmas
so svojím hypnotickým hláskom. Sporadicky sa ďalej objaví v refrénoch a
“backing vocals”. Tretia skladba ‘Together We Become Forever’ bola pre
mňa prekvapením. Celkovo uvoľnuje atmosféru navodenú “nadupanými”
prvými dvoma skladbami. Nedá mi však a musím priznať, že z tejto
skladby mám pocit, akoby patrila skôr do soundtracku pre lacný
televízny film. Avšak už nasledujúcou skladbou ‘Staring At The Sound’
sa všetko vracia do “normálu” a všetci “diktujú, čo to dá”. Album
uzatvára skladba ‘I Should Have Known You Would’, ktorá je najdlhšia a
tým spôsobom aj komponovaná. Nastupuje zľahka v pomalšom tempe a
jemných vokáloch. Skladba postupne naberá na intenzite, ale stále si
zachováva tvár “pohodového songu na záver” a tak aj postupne odznieva
do ticha.

Aby som to tak zhrnul na záver, album je to síce krátky, zato však
veľmi intenzívny a poslucháča, ktorý má rád atmosferickú, technickú
muziku, ktorá však nestráca na melodickosti určite nesklame.

Homepage skupiny Spylacopa: www.myspace.com/spylacopa.